Skrabkam si posledne kusky roztrhanej koze na brade, svrbi to ako dive, posledne chrasticky isli dole v nedelu. Ruka je uz v pohode, len ked nespravne polozim dlan na hranu stola, aktivne si spomeniem na nasledky posledneho padu. Na brade ostane jazva. Bike je teraz pod nozami servisnych chirurgov, dostal pekne na bendzo chlapec. Utrhla som prilbou tachometer z rajdov, – odtrhnut plastove sk-pasky, ktorymi bol pripevneny na rajdy, je zaujimavy detail, hlavne ked to je problem i rozrezat nozom. Ale to bol suverenne ten najmensi problem. Esteze mam na prilbe silt, hoci si ma furt chalani doberaju ze na co mi to je – uz viem naco! – nebyt siltu, mam nos na kasu. Najlepsie bolo ked som na druhy den prisla do Viedne: lodicky, bundy, mikiny a pod tym sexi spodne pradlo :). Teraz oddychujem, regenerujem, mam pokakane pluca. My sme boli vzdy pluciari nasa rodina, ale ze ma to odrovna tak prudko a prave tu a teraz (na poslednych pretekoch) to by ani srnka v tych najdesivejsich nocnych morach nevedela vymysliet. Nevadi, treba regenerovat, spat „tventy for seven“, papat detsky puder s prichutou bananu a bude vsetko ólrajt. Dufajme.
Z poslednych pretekov v Ziline ani nemam fotky. Vlastne jednu mam, ako brutalne krizujem na prvom piatom kilometri. Sedim na lucke, a nie – neopalujem sa, prilba na trave, bike volne hodeny kdesi do pitvora, hlava zvesena, snazim sa uvolnit. Krc v plucach neumoznujuci sa mi nadychnut, bola skutocne zima , cierne pred ocami, tep 210. Nemozem sa nadychnut. Po par minutach, nekonecne kratkych minutach kedy som si myslela ze ma original kleplo – sa dych ukludnuje a ja sa mozem preryvavo rychle nadychnut a vydychnut. Konecne. Pada rozhodnutie – koncim. Pisem SMS, ze koncim, nech ma necakaju na obcerstvovackach. Peloton lidrov z dlhej i kratkej uz prebehol a moje pod prahove myslienky – no ved este skus – idu hned do galot. Strata je privelka aby som mala nejake umiestnenie. Zbytok trate som si dala rege – vyhlady, zjazdy s rezervou, na obcerstvovackach sme vyriesili niekolko Einsteinovych tez a slo sa dalej. Cislo z tohto preteku som si ani nedala na okno auta – nezasluzi si. Je tam Povazska a Partizanske. Ceska Sela, Jursky Park a starsia Zelena Stopa plus Varin visia v robote na nastenke. Mali by tam byt vynatky zo statickych tabuliek, ale prd. Kvasia tam startovne cisla z pretekov.
Predposledny maraton, v Partizanskom, bol najkrajsi a najlepsi maraton zatial – pre mna. Aj som sa dobre umiestnila, hoci tam bol z konkurencie ozaj ten ostrielany, cez vsetky sita roznych pretekov za tie sezony pretraseny, zensky hardcore. Na to, ze idem prvu sezonu, a zodpovedne jazdim iba od zaciatku roka – nebolo zle. Ved dalsi maraton v Povazskej aj tak dopadol – telo mi jednoznacne zatiahlo rucnu. Tam mas dievca, das si pohov – od teee-raz!
Celá debata | RSS tejto debaty