Petuska

Už v šestnástich som mala 65 kg, teda ako modelka, ale trochu s úplne inou postavou. Zavalitá, prsnatá, ramenatá..no ved som hrala basketbal … no skrátka uvedomila som si, že miss zo mňa nikdy nebude. Ale pokiaľ viem, vraj modelky to majú od prírody dané, že zjedia čokoľvek a nenalepí sa to na ne. Ja som teda ten bežný tip. Chutí mi všetko a najmä sladké, pozde večer zjem niekedy aj slona a nakoniec mám tú nesmiernu výhodu, že môj manžel fantasticky varí. Tak niet pomoci. Po dvoch deťoch, genetickej výbave z rodiny a slabej výdrži, som skrátka taká, aká som. A stále nespokojná so svojou váhou. Ale, žeby som sa mýlila?

V jednoduchosti. Chudnem odkedy poznám svojho muža a stále je to nejak naopak. Buď nemám výdrž, alebo len ľúbim jedlo. No príde odrazu otázka, čo na seba? Keď som pozvaná na vianočný večierok? Ako schovať nežné oblé vnady slovenskej devy? Zovšadiaľ sa na nás hrnú obrázky dokonalých štíhlych žien, stíhajúcich kariéru, deti a hlavne seba. Preto som sa rozhodla zabojovať a vyzerať na danej udalosti čo najlepšie. Najskôr dostal zabrať môj šatník. Vyhádzala som polovicu skrine a zistila, ako v tom vtipe…Keď sa muž vráti skôr zo služobky, žena behá po byte nahá a kričí, že nemá čo na seba, muž otvorí skriňu a začne skraja jedny šaty, druhé šaty, servus Fero, tretie šaty… ale v mojej skrini ani Fero ani šaty. Ale nevzdala som sa. Vybrala som sa s najlepšou kamarátkou na nákupy. Ale akosi mám pocit, že veľkosti od 40 viac dostať len pri modeloch absolútne nepoužiteľných na spoločenskú udalosť. No to ma posilnilo v myšlienke, že ja budem hľadať ďalej. Cez internet som si nakukala vhodné modely a strihy šiat, nabehla do nákupného centra a hľadala a hľadala… a zase nič.Iba pre muza panske bundy. Nakoniec som v snahe sa pokúsiť aspoň o nádej na úspech, objaviť tie správne šaty na tohtoročný vianočný večierok v požičovni spoločenských šiat. No akosi modely ala dôchodkyne v mojej veľkosti sa mi nepáčili. A tak som horko zaplakala a posťažovala sa kamarátke. Tá ma zaviedla do jedného všeo obchodu, kde majú lacné a rôzne veci. Pokúsila som sa narvať do piatich sukní, troch šiat a dvoch blúzok, ktoré by v prítmí baru mohli byť. No bezúspešne.

V hlave mi vŕta myšlienka, ako schudnem do šiat, v ktorých by som vyzerala neodolateľne a reprezentačne. Tak som pri večeri, ktorá rozvoniavala po celom byte, pozrela smutne na svoje krehké krivky a nahlas vzdychla:“ Nejdem jesť. Od dnes nebudem dva týždne jesť a možno schudnem. A budem dokonalá na večierku. A prečo mami chceš schudnúť? Opýtala sa ma dcéra s lyžičkou v ruke. Veď si krásna. A usmiala sa.“ Žeby som sa celú tú dobu mýlila?